Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Aktuality

Stručné zhrnutie analytickej štúdie k problémom regionálneho školstva

opravy_rekonstrukcia_6.JPGBratislava – 18. januára 2018 - Združenie miest a obcí Slovenska prostredníctvom autorského kolektívu odborníkov spracovalo odborný dokument (ako projektový výstup NP CSD II.), ktorý sa venuje súčasným problémom regionálneho školstva a možnosťami ich riešenia z pohľadu miest a obcí.

Materiál je koncipovaný do piatich kapitol, ktoré sa prierezovo v rámci historického vývoja, z hľadiska aplikačnej praxe, ale aj s prihliadnutím na finančnú povahu a demografický vývoj týkajú regionálneho školstva od roku 1990. Stručné zhrnutie reflektuje na pomerne rozsiahlu publikáciu.

Situáciu v slovenskom školstve v posledných rokoch možno charakterizovať ako stupňujúci sa tlak na zmeny, ktoré sa však zatiaľ nedarí pripraviť, a teda ani rozbehnúť.

Združenie miest a obcí Slovenska ako reprezentatívny zástupca miest a obcí, ktoré sú najväčším zriaďovateľom škôl a školských zariadení, sa dlhodobo podieľa na aktivitách pri vývoji systému výchovy a vzdelávania na Slovensku. V dôsledku toho je rešpektovaným partnerom pre všetky subjekty dôležité pre vývoj v oblasti školstva.

V súčasnej zložitej situácii sa preto ZMOS rozhodol podporiť potrebný proces zmien v školstve nielen pripomienkovaním dokumentov, ktoré pripravia iní, ale aj prezentovaním svojho pohľadu na aktuálne problémy v regionálnom školstve a možnosti ich riešenia v osobitnom dokumente.

V období od februára do augusta 2017 vytvorila pracovná skupina zložená z expertov ZMOS a externých odborníkov dokument Súčasné problémy v regionálnom školstve a možnosti ich riešenia z pohľadu miest a obcí. Vypracovaný bol v rámci národného projektu Centrum sociálneho dialógu II Operačného programu Ľudské zdroje.

Pri vytváraní dokumentu bola snaha využiť všetko, čo sa v posledných rokoch v oblasti návrhov na zmeny v školstve urobilo. Dokument nadväzuje na myšlienky zo Správy o stave školstva a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja vypracovanej ministerstvom školstva v roku 2013, ktorú prerokovala aj Národná rada SR a prešla rozsiahlou verejnou diskusiou. Dokument čerpá aj z návrhu zásad zákona o financovaní škôl a školských zariadení vypracovaného v priebehu roku 2014 na ministerstve školstva, na ich pripomienkovaní sa ZMOS aktívne zúčastnil. Sú v ňom zohľadnené viaceré tézy v oblasti školstva formulované v programovom vyhlásení súčasnej vlády, ktoré vznikli v úzkej spolupráci ministerstva školstva so zástupcami školskej komunity vrátane ZMOS, a inšpiruje sa aj myšlienkami z návrhu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania Učiace sa Slovensko.

Okrem toho sa dokument opiera o informácie z dokumentov OECD a záverov medzinárodného výskumu v oblasti transformácie školských systémov realizovaného renomovanou spoločnosťou McKinsey & Company.

V úvode  je zrekapitulovaný význam vzdelania pre jednotlivca a spoločnosť a úloha školského systému pri zabezpečovaní procesu získavania vzdelania. Zdôrazňuje sa význam prechodu od podrobného centrálneho riadenia školstva, ktoré v súčasnom svete s prudko rastúcou zložitosťou nemá šancu úspešne fungovať, k riadeniu s významnými prvkami decentralizácie. Na Slovensku sa tento náročný proces rozbehol v rokoch 2002-2003, je však sprevádzaný po celý čas problémami, ktoré si vyžadujú „korekcie dráhy“. Tie sa priebežne v rôznom stupni darí, resp. nedarí uskutočňovať.

Prvá kapitola zahŕňa postavenie a úlohy miest a obcí v systéme regionálneho školstva, a to aj v kontexte celkovej pôsobnosti miest a obcí. Právna analýza aktuálneho stavu v oblasti financovania preneseného výkonu štátnej správy, ktorá je súčasťou tejto kapitoly, poukazuje na niektoré systémové nedostatky v súčasnej legislatíve, ale  tiež v praxi. Tieto nedostatky spôsobujú mestách a obciam problémy, a to aj v školstve.

Druhá kapitola sa venuje popisu situácie vo vybraných oblastiach regionálneho školstva, s ktorými prichádzajú mestá a obce pravidelne do kontaktu. Konkrétne sa venuje vývoju a súčasnému stavu siete materských, základných a základných umeleckých škôl, počtom a štruktúre ich pedagogických zamestnancov, stavu metodického riadenia v regionálnom školstve a legislatíve upravujúcej štátnu správu v tejto oblasti. Stručne tiež konfrontuje situáciu na Slovensku s výsledkami jedného medzinárodného výskumu úspešných školských systémov. Na záver sa v kapitole uvádzajú vybrané základné údaje o štruktúre obyvateľov Slovenskej republiky z hľadiska najvyššieho stupňa dosiahnutého vzdelania.

V tretej kapitole sú sformulované a bližšie popísané súčasné problémy v regionálnom školstve, ktoré sa najviac dotýkajú miest a obcí a štvrtá kapitola  obsahuje návrhy postupov pri riešení týchto problémov. Preberané problémy sú rozdelené do 5 oblastí, a to riadenie, sieť škôl a školských zariadení, financovanie, zamestnanci v regionálnom školstve a ostatné.

V oblasti riadenia sa dokument zameriava v prvom rade na nedostatky vo fungovaní metodického riadenia v regionálnom školstve, ktorým sa rozumie zjednocovanie spôsobu napĺňania koncepcií a dodržiavania, resp. používania predpisov vypracovaných ministerstvom školstva v tejto oblasti. V rámci toho dokument poukazuje aj na konkrétne negatívne dôsledky presunu časti kompetencií v oblasti školstva z ministerstva školstva na ministerstvo vnútra od roku 2013. Dokument sa rovnako venuje chýbajúcemu jasnému vymedzeniu možností vplyvu obcí ako zriaďovateľov na školy a školské zariadenia a zaoberá sa aj problematikou výberu a práce riaditeľov školských subjektov.

V oblasti siete škôl a školských zariadení je hlavnou témou problém jej optimalizácie. Dokument upozorňuje na to, že zatiaľ neexistuje dohoda ani na návrhu východísk pre tento proces, čo prakticky znemožňuje prijímanie návrhov riešení. Dokument dochádza k záveru, že na pôde miest a niekoľkých pragmaticky konajúcich obcí sa už racionalizácia siete uskutočnila a ďalší konsenzus na úrovni obcí – zriaďovateľov, resp. na úrovni mikroregiónov je v otázke dobrovoľného vyraďovania škôl zo siete krajne nepravdepodobný. Prevládajú skôr opačné navyše mimoriadne silné snahy brániť sieť škôl v aktuálnom rozsahu. Pri tejto príležitosti dokument s využitím právnej analýzy poukazuje na skutočnosť, že dnešný systém financovania prenesených kompetencií je nedôsledný, čo predstavuje základnú prekážku  na riešenie problému optimalizácie siete, ktorú je potrebné odstrániť.

Dokument venuje najväčší priestor problémom z oblasti financovania. Poukazuje na neplodnosť debát a snáh o spojení financovania s kvalitou výchovy a vzdelávania, pretože nie je vyjasnené, čo sa má pod touto kvalitou chápať. Zaoberá sa aj problémami existujúceho systému alokácie finančných prostriedkov školám. Tento systém sa dá pokladať za spravodlivý v tom zmysle, že financie sa snaží prideľovať proporcionálne k ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. To znamená, že ak napríklad vzdelávanie v jednom druhu školy je dvakrát ekonomicky náročnejšie ako v inom druhu školy, systém pridelí školám prvého druhu dvojnásobne vyšší normatív na žiaka. Súčasný systém si však vôbec nekladie otázku, či finančné prostriedky poskytované školám postačujú na krytie ich aktivít. Z uvedeného priamo vyplýva, že systém financovania prenesených kompetencií v tejto oblasti nie je dôsledný.

Dokument sa zaoberá sa aj problematikou financovania neštátnych škôl a školských zariadení a problému financovania časti týchto škôl a školských zariadení z vlastných príjmov obcí. Konštatuje, že súčasný stav je v rozpore s princípom legislatívne garantovanej kompetencie obcí rozhodovať o použití vlastných príjmov a prichádza s návrhom na odstránenie tohto nedostatku. 

Dokument sa nevyhýba ani citlivej otázke problémov, ktoré vznikli pri financovaní centier voľného času a upozorňuje na potrebu overiť, či podobný problém, aký vznikol pred časom s týmito školskými zariadeniami, nevzniká v posledných rokoch aj v sieti základných umeleckých škôl.

V tejto časti sa dokument venuje  ďalším slabým miestam súčasného systému financovania, okrem iného konkrétne pomenúva negatívne dopady presunu časti kompetencií v oblasti školstva z ministerstva školstva na ministerstvo vnútra od roku 2013 na fungovanie systému financovania.

V oblasti zamestnancov v regionálnom školstve dokument pripomína problém platov učiteľov. Zdôrazňuje, že ich zvyšovanie musí byť previazané s potrebnými systémovými zmenami, ktorých príprava, a teda aj realizácia, sa však v súčasnosti „zasekli“. Vysoko hodnotí otvorené vyjadrenie ministra financií o potrebe nepopulárnych zmien v školstve a o neochote politikov niesť s tým spojené politické náklady.

Dokument upozorňuje  zároveň na problémy odmeňovania nepedagogických zamestnancov školstva a na absurdnú situáciu s ich platovými tabuľkami vo vzťahu k minimálnej mzde. V časti o zamestnancoch sa dokument venuje  problematike kvalifikačných predpokladov pre učiteľky v materských školách a uvádza argumenty  na potrebu ich zosúladenia s kvalifikačnými predpokladmi učiteľov základných škôl, ktoré sa čoraz viac presadzujú na medzinárodnej úrovni.

Dokument sa venuje aj niektorým ďalším problémom napríklad v oblasti posudzovania školskej zrelosti a špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.

V závere materiálu sa konštatuje, že prvoradým problémom slovenského školstva je ten, ktorý pomenoval minister financií. Teda chýbajúca politická vôľa riešiť nepopulárne veci. Nepopulárni nechcú byť ani volení predstavitelia samospráv, tí sú v porovnaní s vrcholovými politikmi  podstatne v užšom kontakte s dennou realitou , a to sa väčšinou kladne prejavuje v ich ochote a odvahe riešiť   komunite, ktorú spravujú, spoločenské problémy vrátane školských.  

Aj keď priamy vplyv predstaviteľov samosprávy na celospoločenské systémové riešenia, aké potrebuje aj slovenské školstvo, je, samozrejme, menší ako  predstaviteľov vo vrcholovej politike, dá sa konštatovať, že ZMOS si vybudoval v priebehu času dôležité postavenie na slovenskej politickej scéne a doteraz si žiadna vládna garnitúra nedovolila ignorovať jeho postoje. Preto ZMOS môže v podstatnej miere ovplyvniť a aj ovplyvňuje vývoj v slovenskom školstve.

Vychádzajúc z tejto skutočnosti sa ZMOS rozhodol prispieť do sociálneho dialógu, ako i do celospoločenskej diskusie o školstve,  vypracovaním tohto materiálu.

 

            Jozef Turčány
            expert riadiaceho výboru NP CSD II.


 
ÚvodÚvodná stránka