Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Aktuality

Legislatívna pomôcka II. k poplatku za miestny rozvoj

Legislatívna pomôcka II. (aktualizácia) - zhrnutie legislatívneho výkladu/základných ustanovení k zákonu č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj po jeho novelizovaní zákonom č. 375/2016 Z. z.

Všeobecne záväzné nariadenie obce k miestnemu poplatku za rozvoj (ďalej len „VZN“)

Zákonom č. 375/2016 Z. z. (ďalej len „novela“) sa s účinnosťou od 31. 12. 2016 novelizoval zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Pôvodný zákon bol účinný  od 1.11.2016 a umožňoval obci ustanoviť miestny poplatok za rozvoj (ďalej len „poplatok“) prostredníctvom VZN prijatého od 1.11.2016. Účinnosťou tohto VZN bola  od 1.1.2017, nakoľko podľa § 7 ods. 4 môže obec ustanoviť sadzbu poplatku vždy k 1. januáru kalendárneho roka (1.1.2017, 1.1.2018, atď.).

Znázornenie časovej súslednosti medzi pôvodným znením zákona a prijatím VZN obce

31.12.2015

platnosť zákona

1.11.2016

účinnosť zákona

1.11.2016 – 31.12.2016

lehota na prijatie VZN na 2017

1.1.2017 – 31.12.2017

možnosť prijatia VZN so sadzbami od 1.1.2018

od 1.1.2017

účinnosť VZN na 2017 a neskôr

od 1.1.2018

účinnosť VZN na 2018

 

 

Znázornenie časovej súslednosti medzi novelou a prijatím VZN obce

31.12.2015

platnosť zákona

1.11.2016

účinnosť zákona

31.12.2016

účinnosť novely

1.1.2017 – 31.12.2017

účinnosť VZN na 2017 a neskôr

ak obec neustanovila VZN v 2016, možnosť prijatia kedykoľvek počas roka 2017 a účinnosťou od prijatia VZN (alebo neskorší termín)

možnosť prijatia VZN so sadzbami účinnými od 1.1.2018

od 1.1.2018

účinnosť VZN na 2018

 

Obce, ktoré neprijali v priebehu roka 2016 VZN môžu z titulu prijatej novely na základe prechodného ustanovenia v § 14 ods. 1 v aj priebehu roka 2017 prijať VZN (výnimka platí iba pre rok 2017), ktorým tento poplatok zavedú, ustanovia sadzbu, prípadne sadzby poplatku, ako aj vymedzia jednotlivú časť obce (ak chcú ustanoviť rôzne sadzby poplatku).

Obciam, ktoré prijali a schválili VZN počas roka 2016 s účinnosťou od 1.1.2017 a toto VZN obsahuje aj ustanovenia zákona, ktoré boli novelou menené a doplnené, odporúčame, aby schválili dodatok VZN, v ktorom buď vypustia „citácie jednotlivých ustanovení zákona“, alebo ktorým upravia VZN tak, aby bolo v súlade s platným a účinným zákonom. Dodatkom VZN nie je možné meniť, rušiť alebo inak ustanoviť sadzby poplatku.

Obec vo VZN ustanoví iba to, na čo je zo zákona splnomocnená t. j. pre akú časť svojho územia poplatok ustanovuje (napr. na území obce, v jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území), akú sadzbu poplatku zavádza alebo aké druhy stavieb spoplatňuje. Obec sa teda môže rozhodnúť, či zavedie poplatok na celom svojom území alebo len na časti svojho územia alebo len na niektoré druhy stavieb.

 Ak obec chce ustanoviť jednotlivú časť obce, táto časť obce musí spĺňať kritériá, ktoré vyplývajú z § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 268/2014 Z. z. (celistvá časť obce, v ktorej je najmenej 5 % daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce; ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely ustanoveného percenta sa považuje za daňovníka len raz; jednotlivú časť obce môže tvoriť ulica, vzájomne susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov).

Predmet poplatku

Predmetom poplatku podľa novely je stavba (aj v rámci existujúcej stavby):

a) na ktorú bolo vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba,

b) ktorá je ohlásená stavebnému úradu (bez ohľadu na to, či ide o drobnú alebo jednoduchú stavbu),

c) na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,

d) ktorá je dodatočne povolená, po nadobudnutí účinnosti zákona, najskôr však po ustanovení poplatku obcou vo VZN podľa § 13 zákona v nadväznosti na § 7 ods. 4 zákona, ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak.

 

Ak obec schváli VZN v priebehu kalendárneho roka 2017, v takomto prípade predmetom poplatku budú stavby, ktorých právoplatné stavebné povolenie nadobudne účinnosť, ktoré sú ohlásené stavebnému úradu, na ktoré sú vydané rozhodnutia o povolení stavby pred jej dokončením alebo ktoré sú dodatočne povolené po nadobudnutí účinnosti takéhoto VZN. Predmet poplatku určuje zákon, ktorý je vyššou právnou normou ako VZN, takže pokiaľ obec má ustanovenú sadzbu/sadzby poplatku na predmetnom území na konkrétne druhy stavieb, tieto stavby sú predmetom poplatku bez ohľadu na skutočnosť, či VZN obce po novele reflektuje rozšírenú definíciu predmetu poplatku alebo nie. Cieľom rozšírenia predmetu poplatku je zachytiť všetky „spôsoby“ výstavby objektov bez možnosti vyhýbania sa poplatkovej povinnosti. Predmetom poplatku tak po účinnosti novely je aj „čierna stavba“, aj jednoduchá ohlasovaná stavba, aj rôzne nadstavby, prístavby a iné rozšírenia stavieb nad 25 m2, ktoré pôvodne neboli zahrnuté do vydaného stavebného povolenia.

Predmetom poplatku sú iba pozemné stavby a vždy iba nová alebo ďalšia podlahováplocha v nadzemnej časti stavby. Z predmetu poplatku vyplýva, že poplatku nepodliehajú inžinierske stavby, stavby, ktoré sú vylúčené z predmetu poplatku v § 3 ods. 3 zákona. Novelou sa rozšírilo negatívne vymedzenie predmetu poplatku o stavby alebo časti stavby slúžiace na športové účely, stavby významnej investície podľa osobitného predpisu a stavby skleníkov do 1000 m2 podľa § 3 ods. 3 písm. e) a f), stavby na pôdohospodársku produkciu a na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie podľa § 3 ods. 3 písm. g), ďalej aj údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytového domu a iných stavieb, pri ktorých sa nemení úhrn podlahových plôch.

Podľa negatívneho vymedzenia predmetu poplatku nie je predmetom poplatku ani „časť stavby“, takže pri posudzovaní vzniku poplatkovej povinnosti a vyrubovaní poplatku je potrebné zohľadňovať tiež predpokladaný účel využitia objektov po dokončení stavby, ktoré nie vždy musia plniť účel v negatívnom vymedzení stavby. T. z., že napríklad stavba súkromnej športovej haly s komerčnými priestormi (napr. s reštauráciou alebo športovým obchodom) nie je predmetom poplatku len v tej časti stavby, ktorá priamo (napr. priestor samotnej haly) alebo nepriamo (napr. chodby, šatne, sprchy, vestibul) súvisí s vyňatou časťou stavby z predmetu poplatku. Rovnako je potrebné nahliadať aj na iné kombinácie rôzneho využitia stavieb alebo časti stavieb. Správca poplatku musí pri vydaní rozhodnutia poznať účel využitia stavby buď z údajov oznámených poplatníkom podľa § 4 ods. 3 alebo z projektovej dokumentácie.

Ak stavebnou úpravou (rekonštrukciou) dôjde k zväčšeniu podlahovej plochy nadzemnej časti existujúcej stavby podľa § 6 zákona, táto nová podlahová plocha stavby je predmetom poplatku s ohľadom na uplatnenie univerzálnej odpočítateľnej položky zo základu poplatku v rozsahu 60 m2. V prípade nadstavby alebo prístavby k existujúcej stavbe je predmetom poplatku len samotná nadstavba alebo prístavba taktiež s ohľadom na univerzálnu odpočítateľnú položku zo základu poplatku v rozsahu 60 m2.

Novelou sa v § 3 ods. 3 písm. e) až g) doplnilo vylúčenie z predmetu poplatku pre skleníky do 1 000 m2 a poľnohospodárske stavby do 1 500 m2. Súčasne je v § 3 ods. 4 ustanovená podmienka, že vylúčenie z predmetu poplatku sa vzťahuje len na toho poplatníka, ktorý v tom istom katastrálnom území ešte nevlastní alebo nestavia ďalšiu stavbu s rovnakým využitím (vlastník poľnohospodárskej stavby pri stavbe ďalšej poľnohospodárskej stavby je poplatníkom poplatku).

Stanovenie základu poplatku

Základom poplatku podľa § 6 zákona je výmera nadzemných častí podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 (iba nová alebo ďalšia podlahová plocha), ktorá sa určí spočítaním výmer všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby vrátane chodieb, technických miestnosti, schodísk, vestibulov a pod. Pri určení týchto výmer sa vychádza z projektovej dokumentácie stavby priloženej k dokumentom tvoriacim podklad pre vydanie stavebného povolenia. Nadzemným podlažím sa s odvolávkou na § 12 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov rozumie každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po celom obvode stavby. Z vymedzenia základu poplatku vyplýva, že do základu poplatku sa nezapočítavajú podzemné podlahové plochy.

Jednotlivé nadzemné podlahové plochy stavebných objektov v právoplatnom stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ohlásení stavby stavebnému úradu sa podľa § 8 ods. 3 sčítavajú do jedného základu poplatku, na ktoré sa následne uplatní odpočítateľná položka 60 m2. Základ poplatku sa pri každej jednoúčelovej stavbe bez ohľadu na počet stavebných objektov zníži o odpočítateľnú položku 60 m2 (§ 8 ods. 1 zákona). Základ poplatku sa pri každej viacúčelovej stavbe bez ohľadu na počet stavebných objektov zníži o univerzálnu odpočítateľnú položku 60 m2 z podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby (§ 8 ods. 2 novely).Takto zistený základ poplatku sa násobí príslušnou sadzbou poplatku alebo sadzbami poplatku podľa účelu využitia stavby.

Základom poplatku po novele je podľa § 8 ods. 4 tiež rozšírená výmera podlahovej plochy nadzemnej časti stavby na základe vydaného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením, a to aj v prípade, že právoplatné stavebné povolenie bolo vydané pred 31.12.2016.

Poplatník

Poplatníkom je FO alebo PO, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané právoplatné stavebné povolenie. Ďalej je poplatníkom ten, kto ohlásil stavbu, ten, komu bolo vydané právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred jej dokončením a ten, komu bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby.

Poplatník nemá povinnosť podať priznanie k poplatku. Zákon však ukladá poplatníkovi oznamovaciu povinnosť, ak stavba slúži na viaceré účely (najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti oznámi obci výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby podľa príslušného účelu využitia podlahovej plochy) a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku. Účel využitia stavby musí byť presne určený tak, aby na základe oznámených údajov mal správca poplatku k dispozícii relevantné údaje na vypočítanie a vyrubenie poplatku. Súčasťou oznámenia môžu byť aj výmery nadzemnej plochy, ktoré nie sú predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3. Napr. ak súčasťou stavby je aj vzdelávacie zariadenie (napr. súkromná škôlka), poplatník výmeru nadzemnej podlahovej plochy stavby, ktorá bude slúžiť ako súkromná škôlka, oznámi spolu s inými účelmi využitia stavby v predmetnom oznámení.

Oznámenie nemá predpísanú formálnu úpravu, takže je ju možné vykonať bežnou korešpondenciou s obsiahnutím podstaty, ktorou je výmera jednotlivých podlahových plôch stavby podľa využitia alebo aj spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní u správcu poplatku v zmysle daňového poriadku. Správca poplatku môže vydať vzor oznámenia, ktorý má však len odporúčací charakter (nie je záväzný, pretože zákon nesplnomocňuje ani ústredný orgán ani samosprávny orgán na vydanie vzoru oznámenia). Ak ide o stavbu slúžiacu na jeden účel, poplatník nie je povinný splniť si oznamovaciu povinnosť.

V prípade, že je v stavebnom povolení, rozhodnutí o dodatočnom povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v ohlásení stavby stavebnému úradu uvedených viac stavebníkov, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Ak sa poplatníci dohodnú a bude ich zastupovať jeden z nich, zástupca oznámi túto skutočnosť písomne príslušnej obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 novely (t. j. deň právoplatnosti stavebného povolenia, deň právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, deň právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo deň ohlásenia stavby stavebnému úradu), pričom ostatní poplatníci ručia za poplatok v rovnakom pomere. Ak sa poplatníci dohodnú, že poplatníkmi budú v inom ako rovnakom pomere, túto skutočnosť spoločne oznámia písomne obci, najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 novely, pričom jednotliví poplatníci budú ručiť za poplatok v pomere, aký bol oznámený obci.

Ak sa podľa projektovej dokumentácie stavba bude využívať na viaceré účely (s ohľadom na účely, ktoré nie sú predmetom poplatku) a obec ustanoví vo VZN iba jednu sadzbu poplatku, poplatník aj v tomto prípade môže oznámiť výmeru podlahových plôch podľa účelu ich využitia.

Vyrubenie poplatku

Obec vyrubí poplatok rozhodnutím jednorazovo na základe zistených údajov o účele využitia stavby, o podlahovej ploche, ktorá podlieha poplatku, a príslušnej sadzby poplatku. Poplatok sa vyrubuje poplatníkovi alebo zástupcovi. Ak sa poplatníci nedohodnú na spoločnom zástupcovi, poplatok sa vyrubí každému z nich v rovnakom pomere. Rozhodnutie musí obsahovať náležitosti v súlade s § 63 ods. 3 daňového poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 Zákon neupravuje lehotu na vyrubenie poplatku. Poplatok sa nemusí vyrubiť ihneď, pretože lehota zániku práva vyrubiť daň (teda aj poplatok) podľa daňového poriadku uplynie až po piatich rokoch od konca roka, kedy poplatková povinnosť vznikla.

Ak už bol poplatok vyrubený a následne bolo poplatníkovi vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, obec pôvodné rozhodnutie zruší vydaním nového rozhodnutia a zároveň započíta už zaplatený poplatok, čiže poplatník doplatí rozdiel poplatku do plnej sumy.

Sadzba poplatku

Obec si sadzby poplatku môže ustanoviť rôzne v členení podľa svojich jednotlivých katastrálnych území alebo jednotlivých častí obce. Zároveň môže stanoviť sadzby poplatku rôzne v členení podľa rôznych druhov stavieb podľa § 7 ods. 2 zákona, obec však nemusí dodržať stanovenie sadzieb pre všetky druhy stavieb vymedzené zákonom. Sadzby poplatku môže obec na základe VZN ustanoviť alebo zmeniť iba k 1. januáru kalendárneho roka (výnimkou je rok 2017, ak obec k 1. 1. 2017 neustanovila poplatok a sadzby poplatku) jedným z nasledovných spôsobov:

  • jedna sadzba poplatku na celé územie obce (napr. ak má obec jedno KÚ) alebo
  • samostatná jedna sadzba poplatku pre každé KÚ (ak ich obce majú) alebo pre jednotlivé časti obce (definícia JČO platí podľa zákona o miestnych daniach) alebo
  • rôzne sadzby poplatku podľa druhov stavieb uvedených v § 7 ods. 2 zákona na celú obec (to znamená napríklad 5 druhov sadzieb pre rôzne druhy stavieb v členení podľa § 7 ods. 2 zákona) alebo
  • rôzne sadzby poplatku podľa druhov stavieb uvedených v § 7 ods. 2 zákona a rôzne pre KÚ alebo pre JČO (napr. ak má obec 3 KÚ a chce členiť aj výšku poplatkov podľa druhu stavieb, tak môže určiť 3 až 15 sadzieb).

Pokiaľ ide o ustanovenie sadzieb, obec podľa § 7 ods. 5 nemusí ustanoviť sadzbu poplatku pre všetky stavby uvedené v § 7 ods. 2 písm. a) až e). Inými slovami, obec si môže ustanoviť sadzbu poplatku len na niektoré druhy stavieb, ale len v členení podľa písm. a) až e). Napríklad: obec ustanoví sadzbu poplatku podľa písm. a) stavby na bývanie a c) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu. Obec nemôže ďalej selektívne vyberať, ktoré stavby z písm. a) a písm. c) bude spoplatňovať – napr., že si zo stavieb na bývanie vyberie len domy (byty nie) a z písm. c) si vyberie len administratívu (priemyselné stavby nie). Spoplatnené sú v tomto príklade všetky stavby z písm. a) a všetky z písm. c).

Platenie a splatnosť poplatku

Poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení poplatku. Poplatník môže požiadať o platenie poplatku v splátkach. Platenie poplatku v splátkach určí obec rozhodnutím, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

Vrátenie poplatku

Ak stavebné povolenie stratilo platnosť a poplatník s realizáciou stavby ani nezačal, môže oznámiť zánik poplatkovej povinnosti do 60 dní odo dňa jej zániku, t. j. odo dňa, kedy stavebné povolenie stratilo platnosť. Ak dodrží lehotu oznámenia zániku poplatkovej povinnosti, má nárok na vrátenie poplatku na základe žiadosti o vrátenie poplatku. Obec je povinná vrátiť zaplatený poplatok do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku, pričom pri vrátení poplatku postupuje podľa § 55 daňového poriadku. Ak poplatník zánik poplatkovej povinnosti oznámi po tejto lehote alebo neoznámi vôbec, nárok na vrátenie zaplateného poplatku zaniká zo zákona.

Rozpočtové využitie poplatku

Poplatok je príjmom rozpočtu obce. Výnos poplatku sa použije na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbami konkrétne uvedenými v zákone vrátane pozemku. Výnos z poplatku obec použije na úhradu nákladov použitých v obci, jej jednotlivej časti alebo katastrálnom území obce, v ktorej sa uskutočnila stavba, ktorá podlieha poplatkovej povinnosti, a za ktorú bol vyrubený poplatok zaplatený. Obec si však môže vo VZN ustanoviť, že percentuálnu časť alebo vybratý poplatok použije v inej jednotlivej časti obce alebo inom katastrálnom území.

Zákon jednoznačne neustanovuje, v ktorom rozpočtovom roku musí obec výnosy z poplatku použiť a preto ich použitie v nasledujúcich rozpočtových rokoch sa riadi podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31.12.2016

Ak obec prvýkrát zavedie poplatok VZN počas roka 2017, sadzbu poplatku podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 5 novely môže obec ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takéhoto VZN obce. V prípade, že obec zaviedla poplatok vo VZN s účinnosťou od 1.1. 2017, nové sadzby poplatku môže meniť alebo upraviť VZN účinným od 1.1.2018.

Novelou sa zaviedlo, že predmetom poplatku nie je taká stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 (použitie výnosu poplatku) alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon (napr. darovacia zmluva, memorandum, zmluva o spolupráci a pod.), v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2. 


 

Aktuálne

Výška finančných prostriedkov určených na úpravu a obnovu rodinných pomerov dieťaťa platná pre rok 2017

Výška finančných prostriedkov určených na úpravu a obnovu rodinných pomerov dieťaťa platná pre rok 2017 - oznámenie  
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny každoročne zverejňuje výšku pri ...viac...

Zverejnené 9.6.2017


 

Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja

Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky  pripravuje národný projekt „Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja“, ktorý by mal byť financovaný z fondov EÚ a hľadá ...viac...

Zverejnené 9.11.2016


 

EŠIF 2014-2020

Operačný program ľudské zdroje

Zverejnené 4.7.2017


 

Interreg Europe - projektový zámer poľského partnera

Pri príležitosti plánovaného otvorenia tretej verejnej výzvy na predkladanie projektových návrhov v rámci programu medziregionálnej spolupráce Interreg Europe (termín otvorenia: 1.3.2017-30.6.2017) si ...viac...

Zverejnené 24.1.2017
Aktualizované: 25.1.2017


 
ÚvodÚvodná stránka